Škamlová: Privyrábam si trénovaním detí
Chantal Škamlová je do tenisu maniak
(Foto pro Tennis Arenu Milan Hutera)
Prehrala singlový zápas na turnaji EMPIRE Womens Indoor v Trnave a mala ešte pred sebou semifinále štvorhry, ale napriek tomu nečakane a ochotne súhlasila s rozhovorom. CHANTAL ŠKAMLOVÁ (21), držiteľka 16 titulov ITF vo dvojhre i štvorhre, sa prebíja tenisovým životom a napriek tomu, že to má náročné ako jej súputníci, optimizmus ju neopúšťa.
Inak by nemohla v jednej vete hovoriť o tenise ako o športe lúzrov, a v druhej sa tešiť z trénovania a života v Portugalsku, hovoriť o priateľovi tenistovi, zaspomínať si na juniorský triumf s Čepelovou na Australian Open 2010 či ospevovať neskutočnú atmosféru na zápasoch nemeckej tenisovej ligy.
Chantal, ako sa vám darí?
„Začiatok sezóny mi veľmi nevyšiel. Po tom, ako som sa dlho pripravovala v portugalskej akadémii Pedra Felnera, som mala väčšie očakávania, lebo som mala pocit, že som veľa vecí zlepšila. Možno to bola chyba. Musím byť trpezlivejšia, pretože kým premením tie nové veci do zápasov, bude to chvíľu trvať.“
Prezraďte, kedy a prečo vám napadlo ísť trénovať do Portugalska?
„Celé sa to začalo v minulom roku okolo mája. Hrala som turnaj v Turecku. Bol tam tréner Pedro Felner, ktorý si ma všimol. Páčilo sa mu, ako som hrala a oslovil ma. V lete som si to bola uňho na dva týždne vyskúšať. Všetko, čo sa týka tenisu i kondičky, má u nich hlavu aj pätu. V septembri som sa rozhodla, že tam zotrvám. Dali mi dobré podmienky, ktoré som nikdy na Slovensku nemala.“
Ste hráčka ich akadémie?
„Áno, ale nie je na to špeciálna zmluva. Je to na tej báze, že mi skôr chceli pomôcť. Vedia, ako je to v tenise. Nemám žiadneho sponzora. Všetko si financujem sama a už sa to niekedy nedá utiahnuť. Musím si privyrábať aj trénovaním detí pre možných sponzorov a hrávať zahraničné ligy. To sú tie maličkosti, čo rozhodujú o tom, či tenista bude dobrý alebo nie. Nemám také možnosti cestovať po turnajoch. Na Slovensku som nemala trénera ani kurty. Oni mi toto všetko ponúkli.“
Striedate Portugalsko aj s trénovaním na Slovensku?
„Asi začnem. Teraz som tam bola počas zimnej prípravy. Ale letenky do Portugalska sú drahé a letieť odtiaľ na turnaje, ktoré sú blízko Slovenska, nemá zmysel. Rozhodla som sa, že to skúsim práve v Trnave.“
Budete trénovať v klube TC EMPIRE Trnava?
„Áno, zatiaľ je to na skúšobnú dobu. Detaily dohody zatiaľ nie sú dotiahnuté. Páči sa mi tu, lebo je to moderný tenisový komplex. Všetko je tu premakané počnúc kondičnými trénermi, fyzioterapeutom, masérom a končiac tenisovými trénermi i kvalitným sparingom. Na Slovensku je to ojedinelé.“
Aké má tenis postavenie v Portugalsku?
„Nemajú až takých dobrých hráčov. Aj preto ma oslovili, či by som ich nereprezentovala vo Fed Cupe. Ponúkol mi to pán, ktorý pracuje pre ich zväz.“
Reálne ste to zvažovali?
„Asi by to nebolo možné. Odmalička som chcela hrávať za moju krajinu, Slovensko. No my máme v tíme silnú konkurenciu. Možno budem mať šancu dostať sa do slovenskej reprezentácie vo štvorhre. Nad ich ponukou som nerozmýšľala... Musela by som tam istú dobu zotrvať, aby mi zmenili občianstvo. Jednoducho na také rozhodnutie je ešte priskoro.“
Je v Portugalsku tenis populárny? Tam asi vládne futbal... Aký máte vôbec pocit z miestnych?
„Tam je všetko o futbale. Ale začína sa presadzovať aj tenis vďaka Joaovi Sousovi, ktorý hráva na okruhu ATP. V máji bude v Estorile veľký ATP turnaj. Portugalci majú inú mentalitu ako my.“
V čom?
„Makajú, ale nie je to ako u nás, že každý pozerá na výsledky toho druhého. U nás je strašná rivalita. Hráčky si navzájom sledujú WTA rebríček a podobne. Ja som taká povaha, že keďže som domala vyrastala s Jankou Čepelovou a s Kajou Schmiedlovou, mám radosť, keď sa im darí. Nikdy som neriešila, že sú predomnou. Jednoducho to tak má byť. Ony sú tam pre niečo a určite si to obidve zaslúžia. Fandím im. Takto je to aj v Portugalsku, že sa hráči tešia z úspechov. Navzájom sa podporujú. Je tam pohoda.“
Existuje tam finančná podpora tenisových talentov?
„Majú ako keby zrazy Fed Cupu a Davis Cupu. Vyberú sa aj slabší hráči a chodia tam na sústredenia. Tam nefunguje niečo ako NTC, ale skôr kluby, akadémie.“
Váš priateľ a tenista Romain Barbosa trénuje v tej istej akadémii?
„Áno, on si dokonca zmenil občianstvo z belgického na portugalské. Dva roky už žije v Portugalsku. Chodíme spolu aj na rovnaké turnaje, ale skôr preferujem, keď som sama. Lebo keď hráme v jeden deň, idem na jeho zápas, chcem ho, samozrejme, podporovať. Potom mi to uberá energiu. Teraz si pozriem prvý set a idem sa pripravovať na svoj zápas. Romain má ako hráč dobré predpoklady, ale ešte potrebuje viac psychickej odolnosti.“
Ako ste sa spoznali?
„Na turnaji v Turecku.“
U vás sa veľa vecí odvíja od Turecka...
„ (úsmev) Cestujem tam veľmi často. Darí sa mi tam. V Antalyi som už ako doma. Všetci ma tam poznajú.“
V Antalyi je každý týždeň minimálne jeden ITF turnaj. Majú to dobre zorganizované?
„Áno, jedine na začiatku a na konci roka to nie je dobré, lebo je tam strašná zima. Stalo sa mi minule, že prvé kolo som hrala v piatok. V treťom sete dvojhry sme hrali supertajbrejk. Za dva dni sa museli odohrať 4 zápasy, aby sme to stihli. Ale v lete je tam super. Nedávno som tam stretla aj Dominika Hrbatého, ktorý pomáha ich daviscupovému tímu.“
FOTOGALÉRIU nájdete TU !
Turecko podporuje tenistov?
„Áno, aj takých, ktorí nemajú body. To u nás nie je. Aj v iných krajinách ako Švajčiarsko - baby, ktoré sú okolo 900. miesta v rebríčku, majú sponzora Nike alebo Adidas. Na Slovensku si sama kupujem rakety, hoci som mala dobré výsledky v juniorskom rebríčku a presadila som sa už aj v ženskom.“
Čím to je?
„Možno aj tým, že sme menšia krajina. V iných majú od zväzu väčšiu podporu. Je jasné, že u nás sa vyberajú najlepší, ale mala by sa dať šanca aj ostatným. Veď koľko hráčiek začne byť dobrých až v 25 rokoch.“
Aká je konkurencia na turnajoch ITF?
„Je to ťažšie a ťažšie. Keď som začínala hrávať, semifinále dvojhry bolo isté. Na rozohranie som mala ľahšie zápasy. Teraz už aj v kvalifikáciách sú mladé hráčky, ktoré nepoznám, prídu na kurt a nemajú čo stratiť. Triafajú rýchlo doprava, doľava. Je strašne ťažké sa presadiť.“
Často si spomínate na svoj deblový triumf s Čepelovou na juniorskom Australian Open 2010?
„Keď mám sériu prehier a som dole, skúsim si na to spomenúť, aby ma to znovu nakoplo. Tenis je hra lúzrov. Turnaj môže vyhrať len jeden. Je to vypätie. Treba cestovať, vyhrať chce každý a potom prídu dni, keď to nejde. Je ťažké sa motivovať. Pomáhajú mi pri tom spomienky na úspech z juniorských čias. Pripomínajú mi, že na to mám.“
Spomínali ste, že hráte ligy. Ktoré?
„Nemeckú i rakúsku. Na Nemecko sa teším každý rok, lebo to má skvelú atmosféru. Keď hráme doma v Regensburgu, príde pomaly celé mesto. Minulý rok sme boli outsideri, chceli sme sa len udržať v druhej divízii. Zrazu sme začali všetko vyhrávať - štyri zápasy po sebe. Šéf klubu nám hovoril, že ani nechce postúpiť, ale zase nechcel povedať, nech prehráme. Prišiel rozhodujúci zápas proti Karlsruhe, v ktorom som hrala záverečnú štvorhru. Bolo to 4:4 a mojou spoluhráčkou bola Bára Krejčíková. Vyhrali sme v supertajbrejku a postúpili do Bundesligy.“
Na Slovensku taká atmosféra na extralige nie je...
„V Nemecku je to iné. Ľudia nás ženú dopredu, na zápasy s nami cestuje fyzio, sme tím. Príde mi to, ako keby som hrala vo futbalovom družstve. Na Slovensku je tenis populárny, ale neviem prečo je to tak. Možno preto, že extraligu nehrajú top hráčky. Za nás v Nemecku hrala Julia Görgesová a navyše sa nikdy nevie, ktorý tím vyhrá. Na Slovensku to bol vždy Slovan, teraz uspela Trnava. U nás by ľudia tiež prišli fandiť, keby hrala Daniela Hantuchová proti Domči Cibulkovej alebo Kaja Schmiedlová proti Janke Čepelovej.“
